Politika bez izmov?

10. apríla 2016, stano, Nezaradené

Dnes je moderné v slovenskej politike vyhlasovať, že politická strana nemá za sebou nijaký izmus. Stručne povedané, že politická strana sa neopiera o žiadnu ideológiu. Volič na to reaguje pozitívne, pravdepodobne sklamaný z“ klasických“ politických strán. Chcel by som však povedať, že základom každej ideológie je idea, teda myšlienka. Dá sa podľa Vás realizovať niečo bez myšlienok? Nuž politika určite nie. Ako svojho času povedal jeden vysokopostavený cirkevný predstaviteľ – sme tu dvetisíc rokov preto lebo máme svoju ideológiu. Myšlienkový základ každej politickej strany je základ podľa čoho by sa mal volič rozhodovať. V našom politickom priestore je to uznávam nie celkom reálne. Sociálna demokracia robí kroky, ktoré nemajú nič spoločné so sociálnodemokratickou politikou. Naši liberáli nie sú liberálmi pretože inak by neboli euroskeptickí a už vôbec nie konzervatívni. Konzervatívci svojou dlhotrvajúcou neochotou prijímať akékoľvek modernizačné trendy od svojich kolegov na západe sa prepadli pod 5 percent. Fašisti tvrdia, že nie sú fašisti, aj keď reálne všetci vieme, že nimi sú. Nuž a tak sú tu Matovičovci, či Kollárovci, ktorých ideologický základ jednoducho nemáte šancu identifikovať. Členovia ich politických zoskupení môžu hlasovať „podľa svojho svedomia“, čiže vlastne ako chcú. Spoľahlivosť takého hlasovania je samozrejme otázna. V ich radoch sú ľudia rôznych politických názorov a rôzneho zamerania. Naozaj len ťažko dosahujú konsenzus v akejkoľvek otázke. Toto však bohužiaľ platí aj o takzvaných štandartných politických stranách. Všetci majú svojich socialistov, liberálov aj konzervatívcov. Vieme o tom a preto sa nám voličom aj ťažko pri voľbách vyberá. Aspoň mne určite. Nikdy neviete, kde kto z poslancov skončí. Koľko poslancov počas volebného obdobia preskočí do iného politického košiara, alebo sa stane samostatnou jednotkou. Koniec koncov niektorí ešte ani nezačali a už sú mimo strany s ktorou do parlamentu preliezli. Nuž napríklad „zásadovému“ pánovi Beblavému nezostáva nič iné len založiť si vlastnú stranu, kde bude jediným členom, aby ho nikto nemohol sklamať. Naozaj by som sa rád dožil doby, keď sa naša politická scéna vykryštalizuje. Nie som však netrpezlivý – aj v západnej civilizácii to trvalo storočia a tiež to často voliči nemajú ľahké. Aj politik je len človek a často robí hlúposti.