Naozaj sa čudujem

13. apríla 2016, stano, Nezaradené

Niekedy naozaj žasnem. Keď čítam ohlasy na kroky Kotlebu tak len otváram ústa. Ten človek klame až sa mu od úst práši. Vážení nič neušetril. Demagogicky zneužíva situáciu. Straší Vás Rómami a migrantmi. Naozaj by som nechcel zažiť situáciu, že by sme boli nútení opustiť z akýchkoľvek dôvodov Slovensko a ocitli sme sa niekde ako nechcená príťaž. Niekedy ma argumerntácia v jeho prospech a v prospech politiky, ktorá sa robila za Slovenského štátu mrazí. Prepáčte, ale naozaj by ste uvítali niečo ako pracovné tábory? Nevadia Vám ním organizované hliadky vo vlakoch? Ako to skončí? Straníckym vojskom pod velením pána Krúpu, ktorý chodí do NR SR s pištoľou? Nestačila Vám Hlinkova grada? Naozaj si myslíte, že sa dá niečo dosiahnuť kolektívnou represiou? A keď sa to použije proti „parazitom?, kto bude na rade? Kto bude rozhodovať o tom s kým treba robiť poriadok? Vodca? A budeme mu tlieskať? Zakáže moderný tanec, preruší divadlo a potom bude páliť knihy? Argumenty, že za Slovenského štátu bolo dobre sú plytké a nezodpovedajú pravde. Tak isto Vám veľa ľudí bude tvrdiť, že za socializmu bolo dobre. A tiež je to nezmysel. Dovolili sme rozrásť sa burine, miesto toho aby sme ju vytrhali. Keď argumentujem, že v čase Slovenského štátu skončilo v plynových komorách skoro 70 000 slovenských Židov tak počúvam cynické tvrdenie, že bola vojna a robili to všetci. Alebo dokonca konštatovanie, že „veď to neboli naši.“ A kto sú to naši? Chcel by som vidieť aspoň jedného obyvateľa Slovenska, ktorí by v tretej, alebo štvrtej generácii nenarazil na neslovenského predka. Tak kto sú to naši? Keď demonštranti proti islamu hádzali kamene na moslimskú matku s malými deťmi tak mi ktosi povedal „škoda, že ich netrafili.“ Nuž čo priznajme si, že sme neznášanliví a xenofóbni.