Oligarchovia?

25. apríla 2016, stano, Nezaradené

Podľa slovníka cudzích slov je oligarchia  →  vláda neveľkej skupiny osôb; vládnúca skupina. Toto donedávna nepoužívané slovo sa v poslednom období dostalo do centra pozornosti, ako nástroj na poukázanie ovládania politiky úzkou skupinou bohatých ľudí. Kto však patrí k oligarchii a kto nie? Pri zjednodušenom chápaní je napríklad Richard Sulík bohatý človek a má okolo seba neveľkú skupinu ľudí? Asi sa zhodneme, že áno. Platí to rovnako o Igorovi Matovičovi, Borisovi Kollárovi, či nebodaj aj o Andrejovi Kiskovi? Nuž to je uhol pohľadu. Každý to vidí po svojom. Akurát, že spomínaní páni sú v opozícii a nepodieľajú sa na moci. (Teda s výnimkou pána prezidenta, ktorého tu uvádzam ako ďalší z príkladov).  Keby sa na moci podieľali hovorili by sme o vláde oligarchie? Nuž kto vie. Lebo rovnako by to mohlo platiť o Andrejovi Dankovi, Bélovi Bugárovi, či Radoslavovi Procházkovi. Kto už z nich nemá vo svojej blízkosti podnikateľov o ktorých by sme nemohli povedať, že tvoria oligarchiu? A myslíte si, že súčasná modla Marián Kotleba je na tom inak? O Róbertovi Ficovi tu nehovorím, lebo toho s oligarchiou spájajú všetci. Naozaj si všetci naivne myslíme, že politiku ovplyvňujú záujmové skupiny len na Slovensku? Ak niekto zbohatol, skôr či neskôr sa snaží svojimi známosťami, ktoré celkom prirodzene má vplývať aj na vývoj krajiny v ktorej žije. Záleží len a len na tom, či mu ide len o vlastný prospech, alebo je schopný rozmýšľať veľkoryso. Myslíme si, že rovná daň na úrovni 15, alebo menej percent je v záujme všetkých. Celkom iste nie. Ak by to tak bolo, tak severské krajiny by boli už dávno vyľudnené a ich obyvatelia by sa sťahovali do krajín s nízkymi daňami. Prečo to neurobia? Aj Nemci sú asi úplne vymetení, keď majú dane v rozmedzí od 14 do 45%. Len sa pozrite na daňové systéme krajín EÚ. Hlavne na tie, ktoré fungujú naozaj dobre. Chcem tým jednoducho len konštatovať, že aj návrh rovnej dane môže byť chápaný ako záujem nejakej skupiny ľudí – oligarchie. Takto by sme mohli pokračovať. Nedávno sa objavila téza, že do politiky by mali ísť len bohatí ľudia, ktorí nepotrebujú kradnúť. Nuž aj toto je zavádzajúce. Niektorí sa vždy držia porekadla babka k babce…alebo malá hŕba pýta viac. Lebo pre niekoho je málo 10 euro a pre niekoho 10 miliárd. Znova je to len uhol pohľadu a možností.