Rešpektovať Kotlebu?

26. apríla 2016, stano, Nezaradené

Čítam na tomto blogu, aj na iných, čítam v ohlasoch na články a neverím vlastným očiam. S Kotlebovou stranou a s ním vraj treba komunikovať, treba brať do úvahy ich dobré návrhy… Mám dojem, že sme sa zbláznili. Prepáčte ak sa dvestotisíc voličov pomýlilo treba im to povedať. treba im jasne dať najavo, že tadiaľto cesta nevedie. Počúvam, že nie je fašista. To si už nepamätáme na jeho pochody v uniformách, fakľové sprievody a la SS? To si už nepamätáme s čím išiel do volieb na župana a že po voľbách všetky svoje sľuby ignoroval – rodinkárstvo, preferovanie svojich straníckych kolegov, prihadzovanie zákaziek spriazneným firmám. Ušetril milióny (vraj) a pritom krvácajú sociálne a kultúrne inštitúcie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, cesty sa zmenili v mnohých prípadoch na tankodromy. No a čo. Veď povedal, že on tu urobí poriadok. To sú jeho voliči naozaj slepí a hluchí? Stačí, že bude trepať piate cez deviate… Povedzte mi, čo zmysluplné môže už táto strana navrhnúť. Teda tak, aby sa to dalo reálne vykonať. Ostrakizácia je najefektívnejší spôsob ako ho postupne odstaviť. Jeho voliči by mali pochopiť, ak samozrejme nejde o slepo veriacich svojmu vodcovi, že nemá ani najmenší koaličný potenciál. To nie je ignorácia jeho voličov, to je ignorovanie strany, ktorá nemá čo v slovenskom parlamente robiť. Naozaj si jeho voliči myslia, že už nie je tým čím bol? Pripomínam len jeho vyjadrenie, keď ho oslovili novinári po prijatí u prezidenta Gašparoviča: „Ja som ten istý Kotleba, ako som bol, ako budem navždy.“  (http://www.tvnoviny.sk/domace/1739137_kotlebu-prijali-v-prezidentskom-palaci.-nechybali-usmevy-a-spolocne-foto). Toto je to jediné, čo mu verím.