Neschopnosť niektorých politikov, robiť prácu, ktorej sa hovorí politika je očividná. Politické zoskupenie bez straníckych štruktúr si nevedia rady s politickou agendou a s akýmkoľvek zmysluplným programom a tak nahradzujú ani nie vyšetrovateľov, ale rovno sudcov. Je doslova smiešne, že nevedia ponúknuť nič konštruktívne a tak bubnujú na poplach. Zvolávajú protesty, nachádzajú podporu v „nezávislých“ médiách a riešia kauzy, v ktorých už vedia aj rozsudok. Odklon od klasických politických strán s členskou základňou a štruktúrami minimálne na úrovni krajov je očividný a to nielen na Slovensku. Voliči „nepolitických“ strán si neuvedomujú kam tento proces môže štáty priviesť. Čo už len môžu priniesť troj, päť, či sedem členné politické subjekty? Nestačilo, že takéto pokusy aj v našej nedávnej minulosti priniesli len neslávne konce takýchto rýchlovyzretých, ale zároveň aj rýchlohnijúcich politických subjektov? N už a komu tieto nezmyselné kampane pomôžu? Extrémistom – veď nakoniec už ich v parlamente máme. Nič nemusia pri takýchto tendenciách robiť. Naozaj nič. Prodemokratické strany sa zničia medzi sebou navzájom. Nemal by sa najskôr vyriešiť problém ohrozenia základných problémov demokracie? Alebo už nám na tom nezáleží? Stačilo nám tých 26 rokov a máme jej dosť?