Ľudia v Európe akoby si neuvedomovali v čom je hlavná výhoda Európskej únie. Práve tento model vytvára predpoklady na nenásilné riešenie prípadných sporov medzi členskými krajinami. Euroskeptici otvárajú Pandorinu skrinku. Veľká Británia, alebo ak chcete Anglicko niekoľko storočí využívala potenciál svojich nespočetných kolónií. Niet sa preto čomu diviť, keď je teraz samotná veľká Británia vo svojom historickom území multikultúrnym priestorom. Je to akási daň za vyciciavanie koloniálnych území. Zrazu sa však našli euroskeptici a chcú zamedziť prílivu „cudzincov“ na ich územie. Môžu to urobiť, lebo na to majú silu. Pýtal sa však niekto obyvateľov koloniálnych území, či si želajú britskú prítomnosť? Nuž nie, veď kto by aj akceptoval tých „divochov.“ Spomeniem len tie najvýznamnejšie územia – Severná Amerika (teraz USA a Kanada), Austrália, Nový Zéland, India, karibské štáty, Egypt a Sudán, Britské Somálsko, Uganda, Keňa, Zanzibar, Severná a Južná Rodézia, časť Nigérie, vnútrozemie Zlatého pobrežia a Transvaal a Oranžský štát. Vojenské sily v Indii ovládali obchody aj v Číne, Iráne a iných blízkych krajinách. Nie v takej miere, ale táto konštatácia sa hodí aj na iné západoeurópske krajiny – Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Belgicko, Taliansko, o niečo menej na Nemecko. Rozkvet západnej Európy je z veľkej časti podložený práve kolonializmom spojeným s mnohými činmi, ktoré by sme v súčasnosti pokladali za zločiny proti ľudskosti. Aj na toto by mali vo veľkej Británii myslieť pri hlasovaní o vystúpení z EÚ. Nehovoriac o tom ako v prípade úspechu brexitu nahrajú euroskeptikom a hlavne extrémistom.