Podľa všetkého nás čaká nacionalizácia Európy. Jeden môj priateľ mi povedal, že nacionalizmus je silnejší než akékoľvek náboženstvo. Sám seba nazýva umierneným nacionalistom, pretože napriek svojim názorom je za zotrvanie v EÚ. Nuž bodaj by to tak platilo aj vo všeobecnosti. Brexit však nastavil iné kritériá. Dal za pravdu hulvátskym politikom, ktorí sa nevedia v Európskom parlamente správať a bez výčitiek všetkých urážajú. Treba si však uvedomiť, že britská chamberleinština je tu späť. Zasa raz hodili Európu cez palubu. Nuž dobre. Zároveň však naštartovali možnú parceláciu Británie. Pretože proeurópski zameraní Škóti a Severní Íri môžu dať Británii zbohom. Tu však v konečnom dôsledku nejde len o Škótov a Severných Írov. Sú tu Baskovia a Katalánci, sever Talianska, Flámi a Valóni. Nuž a čo keď sa začnú takéto tendencie trebárs u Bavorov nespokojných s nemeckou politikou? A čo ešte všelijaké skryté odstredivé tendencie? Naozaj nám Brusel tak vadí? Niekedy je síce na smiech so svojimi zakrivenými banánmi, alebo uhorkami. Pre mňa osobne je to však okrem spoločného ekonomického priestoru hlavne priestor na diskusiu v rámci spoločného parlamentu, kde je možné nachádzať mierové východiská. Naozaj si myslíme, že prípadná roztrieštená Európa bude zárukou pokoja a mieru? Ak tomu tak nebude až potom zbadáme, že všetky terajšie spory sú len banality.