Nacionalizácia.

12. augusta 2016, stano, Nezaradené

Pred niekoľkými rokmi sme nemohli tušiť, že politická, ekonomická a spoločenská situácia v Európe nás vráti historickým oblúkom k udalostiam, ktoré predchádzali 2. svetovej vojne. Myšlienkový návrat k ideám fašizmu a nacizmu bol pre nás všetkých nepredstaviteľný. Politická realita nás však vyviedla z omylu, že tieto bezmyšlienkové totalitné politické ideológie sú mŕtve a nemajú nárok na historický návrat. Postavilo to pred nás zároveň mimoriadne aktuálnu úlohu objektívne reflektovať zlomové udalosti 20. storočia tak, aby nehrozila ešte hlbšia strata historickej pamäti pre generácie nového tisícročia. Sme povinní poukazovať na reálne prežité dejiny aj z aspektu dokumentácie a prezentácie štátnych, vojenských a politických tradícií rezistencie a SNP ako súčasti 2. svetovej vojny. Nemožno zabudnúť, že antifašizmus ako kľúč k budúcnosti svojím pluralitným charakterom preklenul rozpory štátov spojeneckej koalície a zjednotil ich vo veľkom historickom ale dočasnom kompromise, aby porazili nacizmus a fašizmus vo vojne, ktorá mala Hitlerovým pričinením zničiť štáty, národy, vytvoriť svet bez dejín, a hlavne bez alternatív. Mnohé západoeurópske krajiny po vojne pri obnovení parlamentnej demokracie rešpektovali historický kompromis antifašizmu. Význam odbojovej rezistencie a protifašistických povstaní uľahčoval prekonávanie politických kríz. V západnej časti Európy vyvrcholil tento proces Schumannovou deklaráciou z 9. mája 1950, ktorá položila základy Európskej únie. Mimo iného sa v nej hovorilo: „Svetový mier nemožno zachovať bez toho, aby sme nevyvinuli tvorivé úsilie, úmerné nebezpečenstvám, ktoré ho ohrozujú.“ Súčasná nacionalizácia však ide proti všetkým týmto zásadám. Stupňuje sa napätie, zľahčujú sa historické fakty, ospravedlňujú sa veci neospravedlniteľné. Harašenie zbraní v ukrajinsko-ruskom priestore začína byť povážlivé. Nevidím ani necítim žiadne protihlasy pri neonacistických pochodoch v niektorých euroúniovských štátoch. Aj reálna demokratická politika vytvára predpoklady pre šírenie toho, čo sme už u nás pokladli za mŕtve. Neonacistickí zombíci sú zrazu tu a predstavujú pre politiku reálne nebezpečenstvo. Dokedy sa chceme na to pozerať a nič nerobiť?