sta1157mi

„..noví ľudia, vojaci úderných oddielov, výkvet strednej Európy. Úplne nová rasa: vynaliezavá, silná a cieľavedomá… preverená bojom a neľútostná k seba samým aj k druhým.“ Tak videl príslušníkov jednotiek SS nemecký básnik Ernest Jűnger.

„Tribunál prehlasuje podľa ustanovení Štatútu za zločinnú skupinu, ktorá sa skladá z osôb, ktoré boli oficiálne prijaté za členov SS…, ktorí sa stali členmi  tejto organizácie, alebo zostali jej členmi, aj keď vedeli, že táto organizácia sa využíva k páchaniu činov, ktoré sú označované za zločinné.“ A toto bol zasa pohľad Norimberského tribunálu, ktorý SS jednoznačne uznal za zločineckú organizáciu.

Keď bol 30.januára 1933 Adolf Hitler menovaný ríšskym kancelárom do Berlína sa valili náklaďáky plné nacistických ozbrojených zložiek, aby pochodovali pred svojim vodcom.  Defilírky sa zúčastnili jednotky SA (Sturmabteilung – úderný oddiel), HJ (Hitlerjugend – Hitlerova mádež), zväzu vyslúžilcov Stahlhelm, členov nacionálno socialistickej strany a SS (Schutzstaffel – ochranný oddiel). Tak SA ako aj SS sa však čoskoro dostali do sporu o to kto bude dominantnou ozbrojenou zložkou nacistickej strany. V tomto zápase sa na stranu SS priklonil aj sám Adolf Hitler, čo stálo životy aj najvyšších veliteľov SA. Dňa 30.júna 1934 Josef Dietrich na čele svojich SS –manov z jednotky Hitlerovej osobnej stráže Leibstandarte Adolf Hitler neľútostne zúčtoval s najvyššími veliteľmi SA, čo znamenalo, že SS prebralo moc. S týmto riešením súhlasili aj predstavitelia nemeckej armády, ktorí esesákom dodali zbrane, pretože oddiely SA považovali za mimoriadne nebezpečné. Adolf Hitler bol zasa mimoriadne spokojný s poslušnosťou a loajalitou jednotiek SS.. Vodca SS Heinrich Himmler stanovil pre príslušníkov SS jasné kritériá: „Trvám na výške 170 cm. Osobne si každý rok vyberiem sto, alebo dvesto mužov, nechám si predložiť ich fotografie a skúmam, či neodhalujú slovanské, alebo mongoloidné rysy.“ SS sa mali jednoducho stať výkladnou skriňou árijstva. Himler založil výcvikové strediská Junkerschűlen.

Po dobytí hlavne západnej Európy sa nacisti snažili z SS vytvoriť celoeurópsku organizáciu a do jednotiek SS robili nábor v Dánsku, Belgicku, Francúzsku, Holandsku, Nórsku a iných krajinách. Získali však len 140 000 mužov a mnoho z nich vstúpilo do SS len preto, aby sa vyhli núteným prácam v Nemecku. Hlavne obrovskí straty jednotiek SS na východnom fronte však postupne viedli k „zmierňovaniu“ Himlerových prísnych kritérií. Už vo februári 1943 rozhodol o vytvorení divízie zloženej z Bosniakov a Čiernohorcov. Tak koncom roku 1943 vznikla 13. Waffen – Gebirgsdivision der SS Handschar. Nasledovali divízie a jednotky v Albánsku, pobaltských krajinách aj aj jednotky bezpečnostných zložiek SS z radov Ukrajincov, Rusov a Bielorusov. Fiaskom skončil nábor v Indii, ale dve divízie sa podarilo vytvoriť v Maďarsku a vytvorili sa aj kozácke oddiely.

Základným zásobovacím miestom pre jednotky SS však zostala Hitlerjingend. Nemecká mládež roky masírovaná od detského veku nacistickou propagandou videla v oddieloch SS vzor nemectva a árijstva. Zaslepení mladíci sa s nadšením hlásili do jednotiek SS, čo vyvrcholilo vytvorením divízie SS Hitlerjungend. Kurt Mayer, ktorý velil divízii pri bojoch v Normandii o týchto mladučkých vojakoch povedal: „Chlapci boli vychovaní k zmyslu pre zodpovednosť, v duchu vzájomnosti, k ochote prinášať obete, k sebakontrole, kamarátstvu a vnímavosti. Všetko bolo zameraéí na prípravu k boju.“ Na konci vojny Hitler potreboval čím ďalej tým viac a čím ďalej tým mladších vojakov. Razil heslo, že nemecký národ si nezaslúži prežiť, ak nedokáže vyhrať túto vojnu. Aj preto chcel obetovať všetkých. Výchova v Hitlerjuingend smerovala k tomu, aby tieto budúce obete neváhali za vodcu obetovať život. A oni to robili s nadšením.